Takúto správu sme dostali ako spätnú väzbu na slogan knižnej novinky, ktorý znie: Kniha, ktorá mení dobré dievčatá na sebavedomé ženy. Ja tú pani aj celkom chápem, lebo si často pod slovom "sebavedomá žena" predstavujeme niečo celkom iné než zdravé sebavedomie.
"Zajtra ma čaká kyretáž zo zdravotných príčin a veľmi sa bojím" napísala mi minulý rok čitateľka zo zahraničia. Odpísala som jej to, čo už pomohlo viacerým ženám, pri podobných problémoch.
Na stretnutí sedela mladá žena a počúvala som jej príbeh. Obrátila sa na mňa, lebo nevedela, ako sa posunúť vo vzťahu, ktorý ju zraňoval. Podobný príbeh, ako ona, žije veľa žien, v rôznych podobách, ktoré túžia po láske a prijatí.
"Mala som dvanásť rokov, keď chlap z našej širšej rodiny s vážnym výrazom na tvári povedal: "Nabudúce povedz mame, že keď bude vešať tričká, aby dala štipce inde, nie sem." A prstom sa letmo dotkol mojej bradavky. Prsia mi práve začali rásť a "úkaz" bol skutočne taký, akoby na tričku ostali stopy po štipcoch. Cítila som obrovskú hanbu, ale som...
Mala som po tridsiatke, bola som zodpovedná, pracovitá, robila nadčasy, zatiaľ čo ma vo firme považovali za samozrejmosť. Môj ľúbostný život bol... komplikovaný. V novej krajine – v Belgicku som sa cítila osamelo. Pôvodne sem mal prísť so mnou aj môj vtedajší partner, ten sa však na mňa vykašlal. V tomto období som sa často pýtala: