Takto sa so mnou rozprával môj vnútorný sabotér... a spravil zo mňa sivú myšku
Mala som po tridsiatke, bola som zodpovedná, pracovitá, robila nadčasy, zatiaľ čo ma vo firme považovali za samozrejmosť. Môj ľúbostný život bol... komplikovaný. V novej krajine – v Belgicku som sa cítila osamelo. Pôvodne sem mal prísť so mnou aj môj vtedajší partner, ten sa však na mňa vykašlal. V tomto období som sa často pýtala:
"Čo robím zle? Prečo nedostávam toľko pozornosti ako iné ženy?"
Nechápala som jednu zásadnú vec: chcela som od iných viac – aby ma mali za prioritu a správali sa ku mne s rešpektom – ale ja sama som so sebou komunikovala štýlom kritického vnútorného sabotéra. Takto to vyzeralo v mojej praxi:
DEŇ POD NADVLÁDOU SABOTÉRA
Zvoní budík. Treba sa nachystať do práce. Čo si obliecť? Sabotér: "Však si niečo hoď na seba, nestrácaj čas dlhým rozhodovaním, je úplne jedno, čo si dáš." Ja: Chytím do ruky prvú vec, na ktorú mi padne zrak – čierne nohavice. Ale zapochybujem, či je to správny výber, lebo sú mi priveľké a budú na mne visieť. Sabotér: "To je v pohode, proste si ich daj, nikto si to aj tak nevšimne. Veď v robote nie si na ozdobu, si tam na robotu." Ja: Ok, oblečiem si ich, rýchlo do seba nalejem deci vody a utekám na vlak.
Nastúpim do vlaku a sadnem si. Zrazu zacítim chemický zápach. Obzriem sa: "Ach nie, nejaká žena si lakuje nechty!" Uvažujem, že si presadnem inam. Sabotér: "Nie, nikam sa nepresúvaj, veď už sedíš, je to príliš veľa námahy. Ten smrad zas nie je až taký intenzívny, možno o chvíľu pani skončí a nejako sa to vyvetrá. Dovtedy to vydržíš." Ja: No tak dobre, vydržím to... Ale je mi to nepríjemné. Prejde 20 minút, vystupujem a rýchlo kráčam do práce.
V kancelárii je opäť rušno. Kopa e-mailov, ľudia potrebujú moju pomoc a mám rozrobené viaceré projekty. Klikám do počítača, vybavujem jeden e-mail za druhým a prejde hodina, ani som sa nezastavila. Cítim, že by som potrebovala ísť na toaletu. Sabotér: "Ešte chvíľku počkaj, veď si v polovici tohto e-mailu, najprv ho dokonči. Mechúr ti nepraskne, keď ešte päť minút počkáš." Ja: No dobre, ešte dokončím... Zatiaľ čo tisnem nohy k sebe. Ani neviem ako a ubehol celý deň. Nebol čas sa ani zastaviť.
Je šesť hodín. Som unavená, ale na dôležitých projektoch som ešte ani nezačala robiť. Začínam teda teraz, keď ma už konečne ľudia nevyrušujú svojimi požiadavkami. Je sedem, naozaj chcem ísť domov, bol to stresujúci deň. Sabotér: "Ešte nie, zostaň ešte polhodinu, pohni s tým projektom, potrebuješ mať výsledky." Ja: Dobre, tak ešte trošku potiahnem. O pol ôsmej bežím na vlak a ledva lapám po dychu. Domov prichádzam o ôsmej, unavená, do prázdneho bytu. Cítim sa celá stuhnutá, necvičila som už celú večnosť. Tento týždeň som si chcela vytvoriť profil na zoznamke, ale teraz sa na to necítim. Možno zajtra, ak budem mať lepší deň.
Ale môže to byť aj inak...
Takto by mohol vyzerať DEŇ, KEĎ POČÚVAŠ SVOJE POCITY:
Zvoní budík. Treba sa nachystať do práce. Čo si obliecť? Podporujúci vnútorný hlas: "Vyber si niečo, v čom sa cítiš dobre a čo ti pristane." Ja: Áno, tieto šaty sa mi páčia a svedčia mi.
Nastúpim do vlaku, sadnem si a zrazu zacítim chemikálie. Ach nie, niekto si lakuje nechty! Podporujúci hlas: "Teba, moja milá, určite nenecháme trpieť v smrade a nezdravom prostredí. Poď, nájdeme ti lepšie miesto, kde sa budeš cítiť dobre."
Začína rušný deň v práci. Zadávam prihlasovacie heslo do počítača: Time4ME! (v preklade: Čas pre mňa!) – aby som počas dňa na seba náhodou nezabudla. Podporujúci hlas: "Ešte než začneš pracovať, moja milá, na čo máš chuť? Poďme si spraviť kávičku a priniesť pohár vody, aby si bola dobre hydratovaná." Toľko e-mailov a úloh... Podporujúci hlas: "Áno, je toho veľa, ale vyhradíme si čas popoludní na ten dôležitý projekt. Aspoň hodinu, kedy jednoducho nebudeš odpisovať na e-maily. Svet sa nezrúti, keď ľudia chvíľu počkajú." Hneď si túto hodinu blokujem v kalendári, nech mi tam nikto nič nenaplánuje.
V strede písania e-mailu zacítim, že potrebujem ísť na toaletu. Podporujúci hlas: "Samozrejme, daj si pauzu, ten e-mail pár minút počká. A keď už pôjdeš okolo kuchynky, hneď si aj doplň vodu."
Je šesť hodín. Bol to náročný deň, ale na projekte som pekne pokročila. Vlak mi ide o 15 minút. Podporujúci hlas: "Dnes si odviedla dobrú prácu, je čas to na dnes zabaliť. Poďme sa v pokoji prejsť na čerstvom vzduchu."
Prídem domov. Dnes ma večer čaká druhé rande so zaujímavým mužom. Je to vzrušujúce! Som zvedavá, ako sa to vyvinie.
(Poznámka: Vyvinulo sa to tak, že je to dnes môj manžel – práve sme oslávili 10. výročie! :-))
Rozdiel, ktorý zmení všetko
Možno si teraz hovoríš: "To znie pekne, ale ako mám ten kritický hlas v hlave naozaj umlčať?" Rozdiel medzi dňom pod nadvládou sabotéra a dňom, kedy si si sama sebe najlepšou priateľkou, nie je v náhode. Je v rozhodnutí a v tréningu.
Práve o tom, ako identifikovať svoje vnútorné programy prežitia a ako si vybudovať silné, zdravé sebavedomie, píšem podrobnejšie v knihe Som sebavedomá žena.
Nájdeš v nej nielen ďalšie príbehy, ale najmä konkrétne techniky, ako si vytvoriť vlastný podporujúci hlas. V knihe síce rozoberáme predovšetkým partnerské vzťahy, avšak princípy sebavedomia sú využiteľné aj vo všetkých ostatných oblastiach života.
Zaslúžiš si byť prioritou – v prvom rade pre seba samu.
Investícia do sprievodcu "Som sebavedomá žena" je DNES dostupným krokom tým správnym smerom.
