Radšej budem dobré dievča než sebavedomá žena

21.03.2026

Takúto správu sme dostali ako spätnú väzbu na slogan knižnej novinky, ktorý znie: Kniha, ktorá mení dobré dievčatá na sebavedomé ženy. Ja tú pani aj celkom chápem, lebo si často pod slovom "sebavedomá žena" predstavujeme niečo celkom iné než zdravé sebavedomie.

Keď "dobré dievča" nedostáva to, po čom túži

Už je to vyše 13 rokov, čo som hľadala odpoveď na otázku, prečo od partnerov nedostávam to, po čom túžim. Nešlo mi do hlavy, prečo pre iné ženy robia muži viac než pre mňa. Vtedy mi to zrazu doplo: Správala som sa ako 'dobré dievča', nie ako sebavedomá žena.

A hneď nato nastúpil pocit odporu: "Ale ja predsa nechcem byť ako tie sebecké princezné, čo len mužov manipulujú, druhých využívajú, však to je predsa proti mojej povahe, však ja som predsa dobrý človek."

Pasca čiernobieleho videnia

Predstavovala som si to veľmi čierno-bielo. Že buď sú dobré dievčatá (milé, starostlivé, obetujúce sa ženy, ale nedostáva sa im to, po čom túžia), alebo sú sebecké princezné (ktoré vedia, ako získať, čo chcú, ale robia to neetickým spôsobom).

Neskôr som pochopila, že sa na to treba radšej dívať ako na škálu, kde tieto dve možnosti sú len extrémom na jednej alebo druhej strane. A zrazu bolo prijateľnejšie hľadať zlatý stred, kde žena je aj DOBRÁ, aj trochu SEBECKÁ.

Sebavedomie nie je arogancia

Sebavedomá žena je u mňa ten zlatý stred. Žena, ktorá pozná svoju hodnotu, je autentická, vie pomôcť aj si vypýtať pomoc, vie dávať, ale vie aj prijímať. V partnerstve komunikuje priamo a ocení, čo partner pre ňu spravil, než by pasívne čakala, dúfala a usvedčovala ho z toho, že zlyhal. Na Slovensku si ešte stále ľudia pletú sebavedomie s aroganciou či nedostatkom empatie.

Tiene z detstva: Prečo som odmietala princezné

Keď som bola škôlkarka, mali sme karneval a učiteľky prideľovali masky. Chcela som byť princezná, ale tie šaty dali iným dievčatám. Mňa prezliekli za chlapca, ako ženícha pre jednu z princezien. Bola som z toho veľmi sklamaná. Ani neskôr v detstve sme nemali peniaze na krásne šaty či rozmaznávanie. To bolo pre iných, nie pre mňa.

Ale ruku na srdce, ktoré malé dievčatko si nepraje byť princeznou? Chcieť mať krásne šaty, byť hýčkaná... kto by to nechcel? Mne sa to nedostalo, a tak som prirodzene ticho závidela tým, ktoré to mali. V podvedomí som si povedala, že sú zlé a namyslené. Ja som bola tá čo si vedela veci odmakať. To bola moja sila – podať výkon, nie sa páčiť.

Lekcia z Kalifornie: O zdravšom prístupe k pomoci

Keď v dospelosti prišla otázka, že by som mala byť trochu ako "ony", vzoprela som sa. Chcela som sa vidieť lepšia, než ony. Ale počas štúdia v Kalifornii som sa rozprávala so ženou "princeznou" a úprimne ma zaujímalo, ako to robí, že má toľko podpory. Povedala mi: "Vieš, ja kľudne požiadam aj 10 ľudí o pomoc. Nemám im za zlé, ak povedia nie, ale vždy sa nájde niekto, kto mi vyhovie."

Ja som žasla. Ja som sa radšej nikoho nič nepýtala, všetko si krvopotne vyriešila sama a mala som obavu z odmietnutia. Zistila som, že jej prístup je oveľa zdravší.

Skúška v praxi: Ako som sa stala "princeznou"

Keď sme končili školenie, mala som dva veľké kufre a musela som ísť na zastávku. Išli okolo dvaja Kórejci z kurzu a ja som si povedala: "Skúsim to." Požiadala som jedného o pomoc. On hneď súhlasil a druhý mi vzal aj druhý kufor a ešte aj kabelku. Vykračovala som si za nimi ako princeznička a oni mi všetko niesli. Bolo to nové, vtipné a príjemné. Obom som poďakovala a oni sa cítili ako králi, že mi mohli pomôcť.

Rada spomínam tiež na to, keď sme s manželom boli pred rokmi pozvaní na svadbu do Indie. Tam som si splnila detský sen – zahrala som sa na princeznú a on ma tam rozmaznával fotením. Pritom vznikol aj tento vtipný záber, kde vyzerám naozaj veľmi namyslene. :-)